N: „Po dlhšej odmlke skrz tvoje zranenie si spravila veľký comeback a tento víkend si vyhrala na prvých tohtoročných pretekoch v Slovinsku hneď prvé miesto. Môžeš čitateľom viac priblížiť niečo o tejto neplánovanej pauze…
S: „Áno, ako už mnohí viete, posledné dve sezóny sa niesli, bohužiaľ, v duchu zranení. Minulú sezónu som vynechala úplne celú, až na prvé preteky, taktiež na Sloendure, kde sa mi podarilo vyhrať. Neskôr v máji som si pri vystupovaní z auta obnovila zranenie kolena a musela som podstúpiť 2 operácie. Prvú som mala začiatkom júna a druhú na konci novembra. Nebolo to nič príjemné, ale myslím si, že som to aj vďaka blízkym zvládla ustáť celkom slušne. A to im patrí veľká vďaka.“
N: „Ako si sa pripravovala na preteky? Bola to viac fyzická alebo mentálna príprava?”
S: „Na konci decembra som mohla začať konečne chodiť – pre mňa to znamenalo začať pedálovať. Začiatky boli veľmi ťažké, keďže pedálovanie je pre mňa prirodzenejšie ako dýchanie, a mne zrazu nešlo ani pretočiť pedálmi. Avšak onedlho som dostala do kolena znova rozsah a začala som pomaly jazdiť na trenážeri. Neskôr som sa zúčastnila aj tímového kempu vo Finale Ligure, aj keď som musela byť (a stále musím) opatrná, aby som nespadla, pretože sa mi to môže ľahko vrátiť. Na endure som sedela po desiatich mesiacoch a bolo to sakra cítiť. Snažím sa dohnať zameškané, takže áno, fyzická príprava je v plnom prúde. So psychikou nemám nejaký extra problém, myslím si, že sa mi podarilo takmer úplne vyfiltrovať to, že som mala operácie kolena. Nebudem klamať, pred štartom som mala stres, pretože predsa len som nevedela, čo čakať po roku.“
N: „Ako si riešila jednotlivé úseky počas pretekov? Mala si pre každý z nich iný plán alebo si sa snažila udržať rovnaký prístup?”
S: „Hoci som mala dlhú prestávku, nezabudla som, aké to je byť na pretekoch. Hneď som sa dostala do toho módu, v akom som vždy na pretekoch. Jediné, čo mi chýbalo, bola agresivita na samotných tratiach. Ale keď sa na to pozriem spätne, možno to bola aj taktika. Trate boli dosť fyzické, veľmi neklesali, a tak som sa snažila pošetriť čo najviac síl na výšľapoch, pretože súperky boli z veľkej časti XC-čkárky.“
N: „Mala si počas pretekov nejaké ťažké prekážky alebo pasáže, ktorými si sa musela popasovať? Ako si ich zvládla?”
S: „Ako som spomínala, trate neboli tak technicky náročné, takže nie. Za ten krátky čas som si našla zase tú svoju techniku jazdenia, ktorá ma v týchto aspektoch neobmedzuje.“
N: „Stretla si sa počas pretekov s nejakými neočakávanými výzvami alebo problémami? Ako si sa im prispôsobila?”
S: „Najväčším problémom bola moja (ne)forma. S čím som počítala. Predsa len nemám našlapané toľko, ako za normálnych okolností. Ale akonáhle mi zase začal prúdiť adrenalín v krvi, už bolo všetko ako za starých čias, haha. Dokonca som si na poslednej trati rozkúsala peru, ako som šlapala. Ďalším problémom bolo to, že som na každej trati predbiehala minimálne 2 baby, a nie vždy bolo kde uhnúť. Takže aj týmto spôsobom som strácala sekundy.“
N: „Keby si sa mohla vrátiť späť a urobiť niečo inak, čo by si urobila? Naučila si sa niečo z týchto pretekov, čo by ti mohlo pomôcť do budúcnosti?”
S: „Nič by som nemenila. Urobila som maximum pre to, aby som sa na štart postavila v čo najlepšej forme, aj za určitých okolností. Či už to boli zranenia, alebo stále pretrvávajúca maturita. Som len štyri mesiace po operácií, a myslím si, že sa nám podarilo s trénerom Kubom Šoltésom urobiť kus práce. A očividne aj úspešnej. Tieto preteky ma len utvrdili v tom, že stále mám pred sebou kus práce. Preto sa budem snažiť pripraviť sa čo najlepšie na nadchádzajúce preteky svetového pohára v endure.“
N: „Ďakujem Simča za rozhovor v rámci našej rubriky OE STORIES, kde budem pravidelne spovedať našich jazdcov z OKOEVERYWHERE RACING tímu. Za náš projekt OKOEVERYWHERE môžem s istotou povedať, že sa tešíme na spoločnú sezónu 2023.”
S: „Ďakujem aj ja, teším sa a vidíme sa na pretekoch.“
