Tour de Gnar x Patrik Chomist

Prvýkrát na vlastnej koži. Senzácia.

Tour de Gnar je považovaná za veľmi náročnú a prestížnu undergroundovú akciu organizovanú najmä Yoannom Barellim. Yoann je horský cyklista pôvodne z Francúzska, no už niekoľko rokov žije v Kanade. Whistler sa stal jeho druhým domovom a ako sám povedal, životný štýl v tejto mekke horskej cyklistiky mu sedí viac ako ten francúzsky. Ako sa Paťo vlastne dostal k možnosti sa zúčastniť na Tour de Gnar, kde je potrebné získať miestenku?

Tour de Gnar je akousi oslavou freeridu a skvelý spôsob ako si pripomenúť všetkých priekopníkov horskej cyklistiky. Koná sa každý rok a tentokrát mal možnosť sa zúčastniť tohto podujatia aj náš ambasádor Patrik Chomist.

Natália, CEO OKOEVERYWHERE

Q & A

Ahoj Patrik, nedávno si absolvoval prestížnu Tour de Gnar. Než začnem smerovať otázky k tejto akcii, mohol by si nám povedať viac o svojom začiatku v horskej cyklistike a o tom, čo ťa k nej priviedlo?

K horskej cyklistike, ma priviedol môj tato ešte predtým ako som mal 10 rokov, čo bolo prevažne Cross Country. Cross Country som akurát začal pretekať a podarilo sa mi skončiť  na treťom mieste na Majstrovstvách Slovenska v kategórii žiaci. Pre mňa bolo v Cross Country moc málo akcie, tak som sa postupne v priebehu niekoľkých rokov preorientoval na Downhill/Enduro. Vždy som proste chcel jazdiť dole kopcom, skákať a vedieť schádzať veci, ktoré sa nedajú prejsť ani pešo.

Viem, že si teraz v Kanade, kde Whistler je považovaný za mekku horskej cyklistiky a sen každého MTB jazdca. Aké sú tvoje obľúbené trate alebo miesta na jazdenie a prečo?

Moje obľúbené miesto na jazdenie je zatiaľ Squamish. Trajly sú tam strmé, členité a neskutočne špecifické čo sa týka náročnosti a štýlu jazdenia. Keď poviem Squamish tak mám na mysli niekoľko tisíc trailov v okolí mestečka, takže tam človek nájde všetko od Cross Country až po tie najťažšie zjazdy na svete. Whistler osobne nemám až tak rád. Príde mi  až príliš komerčný a turisticky zameraný. Proste je tam na mňa moc “party” ľudí z mesta, haha.

 

#gnarlierthanever

Náš ambasádor Patrik Chomist na undergroundovej akcii Tour de Gnar.

Čo vlastne robíš v Kanade, plánuješ sa vrátiť na Slovensko?

V Kanade momentálne študujem na škole BCIT, kde som nedávno úspešne skončil prvý rok štúdia. Počítam ešte ďalšie 3 roky a až potom keď sa mi uhádžu niektoré myšlienky a životné nastavenia, tak sa rozhodnem či ostať, pokračovať v cestovaní, alebo sa usadiť na Slovensku.

Tour de Gnar je považovaná za veľmi náročnú a prestížnu akciu organizovanú najmä Yoannom Barellim. Ako si sa vlastne dostal k možnosti sa zúčastniť na Tour de Gnar, kde je potrebné získať miestenku? Určite to bude zaujímavý príbeh.

Haha, to je celkom vtipný príbeh. Jeden môj dobrý kamarát zo squamishu Honza Winter dostal od Yoanna pozvánku, no z určitých dôvodov sa toho nemohol zúčastniť. Jedna vec bola, že mal akurát operáciu očí, no druhá vec je, že to je pravý pankáč a veci typu Instagram moc v láske nemá, čo bolo hlavné zameranie Tour de Gnar. No a keďže je Honza dobrák od srdca, prenechal toto miesto mne.

Mohol by si nám opísať, aký je Yoann Barelli a či si s ním jazdil aj mimo Tour de Gnar?

S Yoannom sa poznám iba chvíľočku, ale presne tak ako na videách mi príde strašne energický a milý človek. Taktiež je neskutočne skúsený jazdec. Momentálne sme v kontakte kvôli zraneniu jedného z mojich kamarátov. Je to človek s veľkým srdcom a úžasnou energiou.

Ako si sa pripravoval na jednotlivé sekcie a čo bolo pre teba na takejto akcii najzaujímavejšie?

Myslím si, že som oproti niektorým mal celkom výhodu, lebo väčšinu fičúr v Squamishi som buď videl alebo už aj išiel. Tie Whistlerské boli trošku o inom, keď som to videl prvýkrát a mal to ísť na prvú dobrú. Najzaujímavejšia bola tá atmosféra ľudí okolo, ktorá ťa proste aj keď nechceš vyhecuje, aby si predviedol to najlepšie čo máš.

Máš nejaký osobný rituál pred veľkými skokmi alebo fičurkami, ktorý ti pomáha sa uvoľniť a skoncentrovať sa?

Úprimne, presný rituál vážne nemám. Ale pred každou takouto fičurkou si v hlave musím spočítať či na to reálne mám dostatočný skill. Ak si náhodou myslím, že ho nemám, tak je úplná blbosť také niečo skúšať keďže sú tam neskutočne veľké následky, ak sa niečo nepodarí. Obyčajne si dám jeden alebo dva rozbehy, spravím si v hlave vizualizáciu a potom už iba musím presvedčiť hlavu nech nezatne brzdy na hrane odpalu. Je to tak trochu ako boj o prežitie keď si to zoberiem. Proste nemôžem strachu dovoliť, aby ma ovládol predtým ako to skočím alebo prejdem, lebo práve ten veľakrát spôsobuje zaváhania a chyby, ktoré môžu byť fatálne.

MTB komunita je často považovaná za veľmi zjednotenú a vášnivú. Ako vnímaš komunitu v Kanade v porovnaní so slovenskou komunitou?

Podľa mňa sú tie komunity veľmi podobné, či už na Slovensku, tak aj v Kanade. Jediný najväčší rozdiel v Kanade je jej veľkosť a rozmanitosť. Na Slovensku by som komunitu ľudí, resp. bajkerov vedel vymenovať v priebehu niekoľkých minút, no túto v Kanade nie. Ešte s covidom, ktorý úplne odpálil vlnu kupovania si nových bicyklov sa kanadská komunita neskutočne rozrástla a na bajku tu pomaly jazdí každý druhý.

Jazdiť takéto fičúry nie je jednoduché. Koľko času tráviš tréningom na bicykli a mimo neho, aby si sa udržal vo forme?

Úprimne, jazdím len kedy sa na to cítim. Do toho sa snažím bušiť posilku a lezenie, aby som vedel udržať niektoré nárazy pri zjazdoch. Za posledné roky som sa naučil, že mi funguje taktika “aj menej je niekedy viac”. Snažím sa mať svoj pohyb čo najrozmanitejší a ak sa necítim na bajku komfortne, tak ďalšie jazdenie zbytočne nesílim.

Aké máš ciele do budúcnosti v súvislosti s horskou cyklistikou? Máš v pláne zúčastniť sa aj na podobných akciách ako Tour de Gnar?

 V budúcnosti mám v pláne jazdiť stále hlavne pre seba, pri čom sa stále technicky zlepšovať. Ak sa náhodou naskytne príležitosť na podobnú akciu, tak budem viac než otvorený sa takého niečoho zúčastniť. Plány do budúcnosti mám tak ako pri väčšine mojich prípadov, otvorené.

Určite si na Tour de Gnar zažil niekoľko veľkolepých momentov. Môžeš nám povedať o nejakom nezabudnuteľnom zážitku, ktorý si zažil na Tour de Gnar?

Celková atmosféra bola neskutočná. Pre mňa osobne bol nezabudnuteľný zážitok pokorenie dropu, ktorý miestny volajú the surgeon(chirurg), kvôli relatívne malému dopadu. Drop má na výšku asi 6 metrov a asi dva metre do diaľky, pričom sa odráža z úplnej roviny. Tento skok som sa snažil pokoriť už tri roky dozadu, no vtedy som ani po cca 30 rozbehoch neuspel. To bol určite najveľkolepejší moment!

Mnohí ťa vnímajú ako freeridera. Vieš nám priblížiť, aké najväčšie zmeny si zažil oproti obdobiu keď si sa venoval iba pretekaniu? Ako by si opísal rozdiel medzi týmto obdobím a teraz, čo sa týka vyváženia jazdy na horskom bicykli a osobného života?

Momentálne môj tréningový rozvrh nemá absolútne žiadnu štruktúru. Určite ma baví bajkovanie viac ako vtedy, keďže to už nie je rutina ako to kedysi bývala. Vyvíjal som na seba tlak kvôli pretekom a okúsil som, čo reálne je snažiť sa spraviť z bajku robotu. Veľmi obdivujem ľudí, ktorí to dokážu pretaviť do full-time zamestnania, keďže ja som skončil už len pri tom snažení sa. Chce to neskutočné odhodlanie a sebadisciplínu. Vtedy som investoval každú možnú voľnú chvíľku tréningu na bajku, čo ma postupne dohnalo a bajkovanie ma v jednom bode úplne prestalo baviť. Momentálne si myslím, že mám osobný život s tým bajkovým celkom správne vyvážený. Mimo bajku si robím školu, cestujem, lyžujem, leziem, pracujem a spoznávam nových ľudí. Som neskutočne vďačný za to, mať takú možnosť v živote a odkloniť sa od pretekania práve týmto smerom.

Horská cyklistika sa neustále mení a vyvíja. Ako vidíš budúcnosť tejto disciplíny? Aké novinky alebo trendy očakávaš v nasledujúcich rokoch?

Horská cyklistika sa vyvíja rôznymi smermi, či už slopestyle, downhill, cross-country alebo freeride. Gravity disciplíny sú stále na začiatku svojho vývoja a čím ďalej, tým viac začíname chápať ako treba jazdiť rýchlejšie, skákať väčšie skoky a schádzať náročnejšie a náročnejšie terény správnym spôsobom. Dovolím si teda prehovoriť o freeride. Verím, že sa vo freeride naučíme jazdiť väčšie veci a v prvom rade bezpečnejšie. Podľa mňa sa v Kanade znovuzrodzuje oldschoolový freeride ako ho väčšina ľudí pozná z videí “new world disorder”. Taktiež verím, že toto znovuzrodenie prinesie väčšie zverstvá a pritom sa to bude dať, za pomoci moderného vybavenia, ktoré máme k dispozícií zvládnuť omnoho bezpečnejšie ako pri samotnom zrodení tohoto odvetvia športu.

Paťo, ďakujeme ti za tento rozhovor a prajeme ti veľa šťastia. Tešíme sa na ďalšie tvoje videá! Máme tu pre teba poslednú otázku. Pre mnohých ľudí je horská cyklistika spôsobom relaxácie a úniku. Čo by si odporučil alebo odkázal každému horákarovi?

Dvakrát si rozmysli či ti vec, ktorú ideš prejsť stojí za ten daný risk. A ešte by som dodal. Neriešte sračky, majte sa radi a jazdite na bajku!😂

Prečítaj si aj!

Zaniká enduro na Slovensku? Prečítaj si vyjadrenie Michaela Kolářa.

 

Read More