Simona Kuchyňková z OKOEVERYWHERE RACING vyhrala po skvelom výkone preteky Svetového pohára v endure, v Chateli o 0.11 sekundy.

Všetci určite chceme vedieť viac o tvojom výkone na pretekoch. Môžeš nám opísať, ako preteky prebiehali a aké boli tvoje najväčšie výzvy počas tohto závodu?

Celý priebeh pretekov bola doslova horská dráha, ktorá sa až nekontrolovateľne rozbehla. Na 1. stagei som si dala takmer bezchybnú a čistú jazdu. Do cieľa som prišla druhá so stratou 1,6s. Pred druhým stageom som mala rešpekt, keďže to bol najdlhší stage dňa, a z predošlých pretekov som vedela, že zrovna tie dlhšie mi úplne nechutia, a tak som skončila až na 8.mieste s 12s stratou. Na tretí stage som sa úprimne tešila, bol strmý, technický, koreňový, kameňový a v hrabanke. No v jednom z najťažších úsekov som urobila veľkú chybu, vyletela z trate a musela tlačiť bajk späť na trať, čo ma stálo 13 sekúnd. Po tomto stagi som bola celkovo na 4.mieste so stratou 26 sekúnd na prvé miesto a 10 sekúnd na pódium. Mala som pred sebou ešte 4 stage, a tak som si stanovila cieľ, že budem atakovať na pódium za každú cenu. Tieto stage boli v bikeparku, ale teda vôbec neboli zadarmo. Na štvrtom stagei som sa cítila extrémne dobre, zapol sa mi nejaký extrémne sústredený mód, ktorý som tak dlho hľadala! Na lanovke som potom zistila, že sa mi podarilo vyhrať stage, čo ma brutálne nakoplo a posunulo na predbežné pódium. Ale stále to bolo extrémne časovo tesné, keďže sme boli 3 baby v štyroch sekundách, ale na prvé mi stále chýbalo vyše 21 sekúnd. Na piatom stagei som brala taktiež stage win, čo ma posunulo na druhú priečku so stratou 17 sekúnd. V hlave som si hovorila, že musím udržať pódium, a aj keď som chcela vyhrať, bolo len veľmi nepravdepodobné, že stiahnem toľko sekúnd. Na predposlednom – šiestom stagi som hneď na začiatku trafila ráfik kameňom a bola som si na 80% istá, že mám defekt. Zdalo sa mi, že idem na inserte, ale stále som išla, čo to dalo. V cieli som potom zistila, že to bol omyl, koleso držalo a aj keď sa mi pocitovo išlo zle, medzi ženami by som brala 6.miesto. Na posledný stage som šlapala trochu so strachom, že mám pomalý defekt, ale stále to bol našťastie len omyl. Pred štartom som si už len hovorila, že to nemôžem pokaziť a dám do toho všetko, aby som si udržala pódium. Ako som spomínala, posledný stage, až na toho psa, mi celkom vyšiel, bojovala som až do poslednej stotiny (doslova), a zbytok už viete 🙂 A aby som nezabudla, počas celého dňa mi pomáhal Majkl (Mišo Kolář) s výživou, čo – kedy – koľko mám zjesť alebo vypiť, čo bola pre mňa obrovská pomoc, keďže sme boli vo vysokých horách, v ktorých sa telo správa inak.